Seriálová pareidólia

S Luckou máme novú diagnózu. 😷 Volá sa seriálová pareidólia. (to je, keď napríklad v obláčikoch vidíte ovečky, aj keď tam nie sú)

Čím sme starší, tým viac nám známych ľudí hrá vo filmoch.
Dokonca aj tí, čo nikdy nehrali. 🎬

Pozeráme večer Netflix a máme nový rituál:

„Na koho sa podobá?“ 🤔 A väčšinou obaja presne vieme.

Tento je ako šéf z bývalej práce. 💼Táto je na vlas ako tvoja sesternica. 👧A tento? Veď ten s nami jedol raňajky v Tatrách! ⛰️🍼

Kedysi sa nám to stalo raz za uhorský rok. 🌌Dnes – osemdesiat percent osadenstva sú naši “známi”.

😳 Začínam mať podozrenie, že Netflix neobsadzuje podľa talentu, ale podľa našej pamäti. 🧠

A tak rozmýšľame:Je to vekom? 👷‍♂️Že si mozog spája, čo by nemal?

Alebo je to len podvedomá túžba, aby nám bol svet o čosi bližší, známejší? 😊

Možno to nie je chyba systému.

Možno je to funkcia. 🤖

Alebo... spôsob, ako z neznámych tvárí robíme tie, ktoré už niekde boli. 🌀

A potom je ten príbeh zrazu o nás. 🎥